Vieme, čo sa deje v našej ekonomike? #data4policy – Lucia Kleštincová

Vieme, čo sa deje v našej ekonomike? #data4policy

26.11.2018 • 4 min čítania

O tom, ako obuvníkov syn chodí bosý. Alebo ako štát podporujúci rozmach dátovej revolúcie nie je schopný využiť túto zlatú baňu pre modernizáciu samého seba.

Export tovarov a služieb tvorí  96% nášho HDP. Zároveň  85% exportu  smeruje do iných krajín EÚ. A tak čím viac vonkajšie vplyvy ako Trumpove clá či Brexit hýbu európskou ekonomikou, tým viac to pocítia aj Slováci na svojich platoch, cenách potravín či paliva v aute. Parafrázujúc slávny výrok Metternicha, ak si Európa kýchne, Slovensko dostane chrípku. Dôležitou otázkou pre nás všetkých na Slovensku preto je, ako rýchlo vedia politici a ich poradcovia pochopiť, čo sa pod ich rukami deje. Aké im systém poskytuje podmienky na to, aby mohli na ekonomické šoky reagovať rýchlo a zodpovedne?

V tejto chvíli nemáme na to ani zďaleka vytvorené predpoklady. A to v čase, keď DM drogéria či Martinus vedia lepšie predpovedať, o aké produkty mám záujem, než ja sama.  Keď LinkedIn alebo Profesia.sk vedia viac o trendoch v zamestnanosti, než naše úrady práce. Keď siete co-workingových hubov majú lepší prehľad o inovačnej kapacite krajiny než naše investičné agentúry.

Podobne ako iné krajiny, v roku 2018 by malo Slovensko vedieť predpovedať vývoj trhu podobne, ako vedia komerčné koncerny vyhodnotiť správanie sa zákazníkov. Z rôznych dôvodov však  chýbajú správne dáta, technológie a šikovní ľudia na ich spracovanie. A to podmieňuje každodennú realitu nás, tvorcov verejných politík, či už na národnej alebo európskej úrovni.

Vezmime si ako príklad jednu z mojich “obľúbených” tém, pripravenosť na Brexit. Kto vie zodpovedne povedať, čo sa v skutočnosti dnes deje v slovenskej / britskej / európskej ekonomike? Z anekdotických rozhovorov s firmami či investormi vieme odčítať čo to o vplyve referenda o Brexite na britskú ekonomiku, rozhodovanie firiem o zotrvaní v Londýne, či komplikáciách pri zamestnávaní expertov. Napriek tomu, vždy istú dobu trvá, kým sa podobné trendy spracujú do oficiálnych štatistík  a pristanú na stole úradov, ktorých zodpovednosťou je zmierniť prípadné šoky britského odchodu z EÚ.


V Európskej komisii preto pracujem práve na tom, ako modernizovať zdroje dát, na základe ktorých sa robia čoraz dôležitejšie rozhodnutia o našej ekonomike. Dnes už nestačí spoliehať sa na oficiálne údaje štatistických úradov, ktoré odrzkadľujú len časť reality a prichádzajú relatívne oneskorene.

Pred pár týždňami som preto zorganizovala vôbec prvé stretnutie s expertmi z členských štátov, na ktorom sme brainstormovali o príčinách, symptómoch a možných riešeniach:

  • Ako nám rôzne typy dát a umelá inteligencia vedia ukázať, čo sa v skutočnosti deje v ekonomike v reálnom čase? Napríklad, v akom stave je výstavba či ťažba surovín? Ako putujú komponenty naprieč dodávateľskými reťazcami? Prečo niektoré dodávky tovaru neprúdia tak plynulo, ako by mohli?
  • Ako vieme čo najskôr odhaliť tie tovary,  ktoré sú v predaji, ale nie sú v súlade s legislatívou? Ideálne bez toho, aby sme museli čakať na výsledky národnej inšpekcie…
  • Ako čo najlepšie pochopiť,  aké bariéry brzdia predaj naprieč krajinami EÚ?  A to neplatí len pre pohyb tovarov, ale aj pre predaj služieb, ktoré tvoria obrovský podiel na hodnote obchodovaných tovarov (doprava, poistenie, inštalácie, právne či reklamné služby). A nehovoriac o voľnom pohybe ľudí, ktorého zmysluplné sledovanie je dnes na vnútornom trhu mimoriadne komplikované. Kde čelia podnikatelia zbytočným papierovačkám alebo prehnaným kritériám, ktoré by už v EÚ nemali existovať?

Toto sú príklady situácií, kde by nám kvalitnejšie mikrodáta vedeli radikálne pomôcť vylepšiť pravidlá fungovania vnútorného trhu, a tým ho zefektívniť. Samozrejme, nie je to len o inteligentnejšom používaní dát. Táto téma zasahuje do samotného DNA fungovania štátu.  Zaoberáme sa aj tým, čo to znamená pre procesy na úradoch, pre ochranu súkromia, ako zabezpečiť férové a etické používanie dát a technológií pre potreby verejných politík.

Samozrejme, že je to komplikované. Na jednej strane, zástupcovia inovačných firiem tvrdia, že biznisom zbierané dáta sú ich vlastníctvom a nemajú najmenší dôvod ich zdieľať s regulačnými úradmi (hoci technológie umožňujú ich anonymizáciu atď.). Tí s väčšou spoločenskou zodpovednosťou si uvedomujú, že  štát nemá šancu flexibilne reagovať na realitu v spoločnosti, ak mu ju hráči neumožnia efektívne spoznať.  Úradníci zas bijú na poplach, pretože v podmienkach tradičného systému nemajú šancu zvrátiť reputáciu pomalej reakcieschopnosti. A pridávajú sa ďalšie komplikácie ako napríklad otázky spojené s GDPR, blockchain bublinou či nedostatkom digitálnych a analytických zručností na úradoch.

Jeden zo šéfov jednej z najväčších konzultačných firiem na svete McKinsey nám na našom poslednom stretnutí povedal, že podľa ich odhadov európska verejná správa využíva len 10-20% potenciálu, ktorý dáta ponúkajú pre modernizáciu policy procesu. A to z dvoch dôvodov: pre roztrúsenosť dát naprieč izolovanými úradmi a nedostatok kvalitných analytikov.

Pri súčasnom rozložení politických síl naprieč štátom EÚ sa asi nebudete čudovať, keď zhodnotím ako úspech už len to, že sme sa zhodli na urgentnosti potreby začať riešiť tieto otázky. Že ide o spoločnými silami vytvárané inovácie, ktoré vedia obrátiť naruby, ako sa dnes riadi štát a EÚ. Minimálne tým, že klasická právnická paradigma sa začne viac opierať o hĺbkové chápanie našej ekonomiky v reálnom čase.

Kde je na tejto mape Slovensko? Skúšam vidieť svetlo na konci tunela, ktoré nesie pár nadšencov, dobre rozhľadených v globálnych trendoch a snívajúcich o masívnej transformácii nášho štátu. Občas však do tohto optimizmu zasiahnu epizódy ako dvojdňové čakanie na výsledky komunálnych volieb. Či nemožnosť poriadne vysúťažiť služby expertov, ktorí by dokázali stratégie premeniť na realitu. Aj na to je tu Európa – konštruktívny kanál na vzájomné posúvanie sa vpred v témach, ktoré sami nemáme šancu zvládnuť.

Obsah týchto webových stránok neodráža oficiálne stanovisko Európskej únie. Zodpovednosť za informácie a názory vyjadrené v nich spočíva výlučne na Lucii Kleštincovej.

Komentáre

  1. Dobrý deň prajem,
    chcem reagovať na Váš článok. Budem sa venovať Colnej únii EÚ a to z dôvodu, že som dlho pracoval v colnej správe. Podľa Lisabonskej zmluvy má EK výhradnú právomoc v oblasti colnej únie. Pochopili to nesprávne keď propagujú súčasný stav – my budeme riadiť a 28 členských štátov, colných správ za to budú zodpovedať.
    Čo sa tým dosiahlo ? Úplná strata hlavnej úlohy – colnej kontroly. Národné vlády pri zostavovaní príjmových častí rozpočtu počítajú s čiastkou cla, ktorá je ako náhrada za administratívnu náročnosť, lebo clo je jeden z vlastných zdrojov príjmu EÚ. Nikto nechce počuť tú skutočnosť, že dane sa vyberajú prevažne v sídle subjektu, clo sa môže vybrať na vyše 2 400 colných pobočkách v celej EÚ. Ako prilákať vyclievať tovar na našu pobočku ?? Sadzby sú všade rovnaké, musíme upustiť od kontroly !!
    Aj pre to sa v celej EÚ neberie moc ohľad na cenu dovážaného tovaru z Ázie. OLAF to vyčíslil pre VB 1,3 miliardy €, pre Slovensko 303 miliónov. Ak by sa postupovalo rovnako pri kontrole aj v iných členských štátoch, pri iných tovaroch – výsledok by bol porovnateľný – katastrofálny.
    499 000 000 000 € je najmenej ročný únik pri dovoze tovaru z tretích krajín do EÚ. Uvedenú stratu som predostrel skoro všetkým relevantným inštitúciám na Slovensku aj v EÚ. Prezentoval som to aj pred časťou Vyšetrovacieho výboru TAX2 – Panamské papiere v EP v Štrasburgu. Výsledok : tak ako pri obchodnom jednaní – nechajte kontakt zavoláme.

    Podľa zistenia Európskeho dvora audítorov do súčasnej doby neexistuje centrálna databáza dovozov z tretích krajín do EÚ.
    EK to „rieší“ od roku 2009, podľa odhadu EDA to bude funkčné asi až v roku 2025.
    Tu je vidno tlak čiernej ekonomiky, daňových rajov, lobistov na politikov. Spolupráca troch pilierov EÚ : https://youtu.be/iFU8EVTOx94
    Chýbajú príjmovej časti financie – nevadí, zavedieme nové dane !

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Súvisiace články

Zapojte sa

Ak zdieľate moju filozofiu spoločného budovania EÚ, ktorá funguje pre všetkých, podporte ma v úsilí obohatiť o tieto myšlienky aj európsku diskusiu na Slovensku.

V posledných rokoch som sa aktívne zapájala do rôznych aktivít s cieľom obnoviť spojenie medzi Slovenskom a Európou.

Teraz je čas pridať. Chcem byť hlasom Sloveniek a Slovákov v Európe.

Preto som sa rozhodla kandidovať do Európskych volieb.  Budem vďačná za Vašu pomoc a podporu pri príprave volebnej kampane.

1

Zdieľajte, lajkujte, komentujte tieto myšlienky na sociálnych sieťach spolu s priateľmi, ktorým záleží na progresívnej budúcnosti Slovenska.

2

Podporte moju snahu finančne na čísle účtu:

Názov banky: Slovenská sporiteľňa
SWIFT/BIC: GIBASKBX
SK32 0900 0000 0051 5247 8989

Každé dodatočné euro si hlboko vážim. Pri prevode do poznámky prosím napíšte svoj email, aby som Vás mohla kontaktovať.

3

Zapíšte sa na odber noviniek na tejto stránke, aby sme mohli pokračovať v tejto konverzácii. Môžete sa tešiť na inšpiratívny obsah, žiaden spam.

4

Pridajte sa do tímu dobrovoľníkov, s ktorými spoločne pracujeme na napĺňaní  vízie prosperujúcej Európy.


Som vďačná za akúkoľvek formu podpory a teším sa, že zostaneme v kontakte.

Teším sa na vaše otázky a komentáre.

Ďakujem, ozvem sa už čoskoro.

Skvelé, zavrieť formulár.
Máte otázku?