Denne nám do Bruselu píšu bežní ľudia i firmy, ako sa obávajú brexitu – Lucia Kleštincová

Denne nám do Bruselu píšu bežní ľudia i firmy, ako sa obávajú brexitu

20.12.2018 • 6 min čítania

O Európskej únii hovorí s nadšením, ktoré už na Slovensku nie je bežné a popri náročnej práci v Bruseli motivuje mladých, aby sa viac pre Úniu angažovali.

Tento rozhovor bol uverejnený na portáli Ženy v meste  5. decembra 2018.

V Európskej komisii pokračuje v tom, čomu sa venovala na Slovensku – využívaniu moderných technológií pre efektívnejšie fungovanie štátnej správy a skvalitňovanie školstva, aby sa absolventi lepšie uplatnili na trhu práce. Ako poradkyňa riaditeľa Európskej komisie zodpovedného za podporu konkurencieschopnosti firiem na vnútornom trhu EÚ sa LUCIA KLEŠTINCOVÁ venuje najmä koordinácii našich príprav na odchod Veľkej Británie z EÚ.

V rámci Európskej komisie pracujete aj na brexite. Ako vyzerali Vaše posledné dni pred summitom EÚ, kde schválili dohodu o brexite s Veľkou Britániou

„Odkedy sa britskí občania rozhodli odísť z Európskej únie (EÚ), vyjednávači vynakladajú obrovské úsilie, aby našli najlepšiu dohodu pre obyvateľov EÚ a aj Britov. Pre krátkosť času tento proces vyžaduje vytrvalé nasadenie tímov na strane EÚ aj britskej vlády. Posledné dni pred prijatím návrhu dohody boli skutočným vyvrcholením veľmi náročného obdobia pre nás všetkých. Podobne je to aj pri iných medzinárodných vyjednávaniach. Predstavte si dlhé hodiny konzultácií bez prestávky a niekoľkonásobné otáčanie každého slova v texte. Musím priznať, že keď som v piatok v noci pred summitom konečne dorazila domov z práce, padla som do postele s horúčkou 39 stupňov a bez hlasu. Víkend som strávila v posteli s telefónom pre prípad, že kolegovia na rokovaniach s členskými štátmi budú potrebovať podporu našich expertov.  V týchto dňoch s napätím očakávame pozorne sledujeme ďalší vývoj na britskej politickej scéne.“

Je to dobrá dohoda pre Slovákov, ktorí žijú v Británii? Čoho sa môžu obávať?

„Úplne rozumiem, že ľudia majú obavy. V Británii žije, pracuje a študuje mnoho Slovákov. Obávajú sa, čo s nimi bude. Zatiaľ nevedia, ako im odchod Británie z EÚ zasiahne do života, ako to bude s povoleniami, vízami či ich právami. Dobrá správa je, že ak dohodu Briti príjmu, naši občania budú môcť aj naďalej bývať, pracovať, študovať či podnikať v Británii až do konca prechodného obdobia. Nateraz však platí, že všetci občania, podnikatelia či študenti by mali zvážiť riziká spojené so scenárom, že Británia odíde z EÚ bez dohody. Európska komisia preto zverejnila na svojich webstránkach množstvo článkov aj v slovenčine s radami, ako sa pripraviť na prípadné dôsledky tvrdého Brexitu.“

Ako riešia odchod Británie z EÚ bežní ľudia, z iných členských krajín Únie? S akými problémami sa na vás obracajú?

„Ekonomiky členských štátov EÚ sú dnes veľmi úzko prepojené. Odchod Británie z EÚ preto zasiahne do istej miery celú EÚ. Občania sa na nás obracajú s množstvom otázok, ako im Brexit zasiahne do života, aj do toho osobného. Zaujímajú sa, či im vznikne vízová povinnosť, ako to bude s prenosom potravín či liekov cez hranice, či s možnosťou dokončenia štúdia a uzatvárania manželstiev. Týka sa to aj firiem, ktoré dovážajú z Británie komponenty do výrobných hál, vyvážajú tam svoje produkty, či predávajú svoje výrobky na britských webstránkach, ktoré dnes slúžia ako dvere do celosvetového obchodu. Všetky tieto transakcie sa môžu po odchode Británie skomplikovať, zdražieť či spomaliť kvôli colným bariéram, od ktorých sme si už za roky členstva v EÚ odvykli.“

V Európskej komisii pracujete od roku 2013. Najprv ste sa venovali otázkam cestovného ruchu a podpore malých a stredných podnikateľov, potom ste boli na odbore elektronizácie verejného obstarávania. Posledné dva roky ste poradkyňou riaditeľa Európskej komisie zodpovedného za politiky na podporu konkurencieschopnosti našich firiem na vnútornom trhu EÚ. Zakaždým však pracujete na zjednocovaní EÚ a teraz ste riešili historicky prvý odchod členskej krajiny z Únie.  Aká veľká skúsenosť je brexit pre zamestnankyňu EK?

„Obdobie príprav na Brexit sa určite silne zapíše do našich spoločných európskych dejín, na ktoré raz budem spomínať podobne ako moji kolegovia z iných krajín, ktorí chodili v 90-tych rokoch do Bratislavy rokovať o možnostiach nášho vstupu do EÚ. Už teraz sa cítim ako pamätníčka, keď sa ma niekto pýta, aké to je, byť pri zrode histórie. Na jednej strane, z odbornej stránky to je výborná skúsenosť. Na druhej strane ma mrzí odchod jedného z našich členských štátov. V tomto momente je pre ostatných 27 členských štátov dôležité uvedomiť si príležitosť ešte viac sa zomknúť a budovať aj naďalej mier a prosperitu pre občanov v EÚ. Slovensko v tom hrá obrovskú úlohu, budúcnosť nás všetkých je aj v našich rukách.“

Bol brexit témou aj medzi Slovákmi v Bruseli?

„Samozrejme. Veľa sa rozprávame o možných dopadoch na slovenské firmy a občanov. Mnohí sa obávame, že časť verejnosti môže byť v prípade tvrdého Brexitu nepríjemne zaskočená, stále sa informuje len málo o tom, čo sa bude diať. Úplne rozumiem, že európske témy nemusia byť pre každého také zaujímavé, zdajú sa vzdialené, aj keď sa nás osobne dotýkajú. Je preto dôležité, aké ponaučenie si vezmeme z britskej skúsenosti. Musíme viac zapracovať na tom, ako EÚ informuje o svojej práci a čo to znamená pre ľudí. Verím, že sa poučíme z toho, ako si mnohí Briti uvedomili výhody z členstva v EÚ až po referende o brexite. Ja za to určite budem bojovať.“

V Bruseli sa venujete aj iným témam, intenzívne aj podpore žien v zastúpení Európskej komisie. O vyššom zastúpení žien sa hovorí už roky, vidieť zlepšenie aj v praxi?

„Určite áno. Rovnocenný prístup žien ku kariérnym príležitostiam je dlhodobo dôležitou prioritou európskych politík. Cieľom nie je rovnoprávnosť na papieri, nejde o kvóty a štatistiky. Je to o vytvorení kultúry rôznorodosti, v ktorej je samozrejmosťou, že ženy majú rovnaké šance ako muži.

Európska komisia ide v tomto smere príkladom a investuje veľa úsilia do podpory žien pripravujúcich sa na manažérsku dráhu. Je to však beh na dlhú trať. Vyžaduje cielenú podporu pre ženy, ktorým by normálne ani nenapadlo, uchádzať sa o manažérske pozície. Je to z rôznych dôvodov. Z obáv, že časová náročnosť, veľká zodpovednosť a služobné cesty budú stáť v ceste starostlivosti o rodinu. Je to aj zo strachu, že vysoký manažment je typicky mužský svet, v ktorom žena ťažšie presadí svoj pohľad na realitu. Nehovoriac o tzv. “boys clubs” – vzťahoch, ktoré si muži budujú po práci na pive či futbalovom zápase. Aj kvôli nim sa ženy ťažšie dozvedajú o potenciálnych kariérnych príležitostiach a ešte ťažšie si budujú neformálnu sieť kontaktov a podporovateľov, ktorá je dnes absolútna alfa a omega pre kariérny rast.

Niektorí muži sa sťažujú, že posledné roky sú zlatou érou pre ženy, ktoré chcú byť povýšené. Podľa mňa je chybou zužovať tento cieľ na percento žien v manažmente. Ide skôr o to, ako ich prítomnosť prispieva k modernizácii fungovania akejkoľvek organizácie vďaka iným hodnotám, kvalite spolupráce a štýlu komunikácie.

Aj preto vo voľnom čase organizujem v Bruseli stretnutia rôznych ženských komunít. Jednou z nich je aj klub Sloveniek v Komisii. Touto cestou im ponúkam platformu na zoznámenie, inšpiratívne rozhovory, mentoring a podporu v osobnom rozvoji na ceste k novým kariérnym príležitostiam.“

Ako sa darí presadzovať v európskych štruktúrach Slovenkám, ale aj Slovákom?

„Podľa môjho názoru by sme mali oveľa strategickejšie pristupovať k podpore talentovaných Slovákov, ktorí sa snažia presadiť v európskych inštitúciách. Bez ohľadu na to, či sú muži alebo ženy. Mal by to byť kľúčový zahranično-politický záujem Slovenska rovnako, ako k tomu pristupujú mnohé iné členské štáty. Bohužiaľ, je to oblasť, v ktorej čaká Slovensko ešte veľa práce. Aj kvôli tomu Slovensko nedosahuje taký podiel zamestnancov v Európskej komisii, aký by zodpovedal nášmu podielu na populácii EÚ. A to ani nehovorím o ich postavení na vyšších hierarchických pozíciách. A čo je ešte horšie, ani zďaleka nie je v inštitúciách EÚ dostatočný počet kvalitných kandidátov, ktorí by sa pripravovali na prípadné povýšenie. Ak si zodpovedné inštitúcie na Slovensku jedného dňa uvedomia dôležitosť tejto talentovej politiky pre naše postavenie v Európe, môže byť neskoro. Pripraviť vhodných kandidátov totiž trvá dlhé roky.“

Majú Slováci a Slovenky záujem pracovať v Európskej komisii? Vy sa v poslednom období stretávate s mladými ľuďmi na svojej alma mater, ako vníma EÚ mladá generácia ?

„Máte pravdu, vždy keď som na Slovensku, zájdem za mladými ľuďmi na rôzne diskusné podujatia. Chcem im odovzdať moje skúsenosti s mnohými, neraz ťažkými rozhodnutiami o ďalšom kariérnom kroku či výbere štúdia. Považujem to za výsadu mojej práce, aj keď nepísanú. Spomínam si, keď som bola študentkou ja, túžila som po možnosti diskutovať s ľuďmi z praxe. Zistiť, ako sa im podarilo preraziť, aj keď po škole nemali v rukách nič, len diplom, viaceré kariérne možnosti a nekonečnú zvedavosť. Som hrdá, že dnes môžem odovzdať túto skúsenosť naspäť. Študenti oceňujú hlavne možnosť poradiť sa o stážach a začiatku kariéry s niekým, kto je ako oni a kto vyšiel len nedávno z rovnakého prostredia. Možno vás to prekvapí, ale vždy ma veľmi inšpirujú svojim nadšením a entuziazmom. A čo ma teší ešte viac, v Európe vidia príležitosť. Príležitosť študovať, cestovať, spoznávať, rásť a tak preniesť myšlienku zjednotenej Európy aj na ďalšie generácie. Toto ma napĺňa veľkým optimizmom.“

Obsah týchto webových stránok neodráža oficiálne stanovisko Európskej únie. Zodpovednosť za informácie a názory vyjadrené v nich spočíva výlučne na Lucii Kleštincovej.

Komentáre

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Súvisiace články

Zapojte sa

Ak zdieľate moju filozofiu spoločného budovania EÚ, ktorá funguje pre všetkých, podporte ma v úsilí obohatiť o tieto myšlienky aj európsku diskusiu na Slovensku.

V posledných rokoch som sa aktívne zapájala do rôznych aktivít s cieľom obnoviť spojenie medzi Slovenskom a Európou.

Teraz je čas pridať. Chcem byť hlasom Sloveniek a Slovákov v Európe.

Preto som sa rozhodla kandidovať do Európskych volieb.  Budem vďačná za Vašu pomoc a podporu pri príprave volebnej kampane.

1

Zdieľajte, lajkujte, komentujte tieto myšlienky na sociálnych sieťach spolu s priateľmi, ktorým záleží na progresívnej budúcnosti Slovenska.

2

Podporte moju snahu finančne na čísle účtu:

Názov banky: Slovenská sporiteľňa
SWIFT/BIC: GIBASKBX
SK32 0900 0000 0051 5247 8989

Každé dodatočné euro si hlboko vážim. Pri prevode do poznámky prosím napíšte svoj email, aby som Vás mohla kontaktovať.

3

Zapíšte sa na odber noviniek na tejto stránke, aby sme mohli pokračovať v tejto konverzácii. Môžete sa tešiť na inšpiratívny obsah, žiaden spam.

4

Pridajte sa do tímu dobrovoľníkov, s ktorými spoločne pracujeme na napĺňaní  vízie prosperujúcej Európy.


Som vďačná za akúkoľvek formu podpory a teším sa, že zostaneme v kontakte.

Teším sa na vaše otázky a komentáre.

Ďakujem, ozvem sa už čoskoro.

Skvelé, zavrieť formulár.
Máte otázku?