Brexit môže znamenať aj to, že do Británie už nepreveziete ani horalku – Lucia Kleštincová

Brexit môže znamenať aj to, že do Británie už nepreveziete ani horalku

27.01.2019 • 11 min čítania

LUCIA KLEŠTINCOVÁ sa narodila v roku 1985 v Bratislave, vyštudovala medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a manažment verejnej správy na London School of Economics.

Rozhovor bol publikovaný na stránkach Denníka N, dňa 24.1.2019.

LUCIA KLEŠTINCOVÁ sa narodila v roku 1985 v Bratislave, vyštudovala medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a manažment verejnej správy na London School of Economics. Od roku 2013 pracuje v Európskej komisii na Generálnom riaditeľstve pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie, malé a stredné podniky ako poradkyňa riaditeľa, ktorý je zodpovedný za konkurencieschopnosť. Viac ako dva roky koordinuje prípravu EÚ na brexit. Je slobodná, bezdetná, žije v Bruseli.

Všetky vyjadrenia v tomto článku sú osobné názory Lucie Kleštincovej a nemusia odrážať oficiálne stanovisko Európskej komisie.

Túžili ste pracovať v Európskej komisii? Zvonku to vyzerá ako ťažkopádna a byrokratická inštitúcia.

Od začiatku som sa pohybovala okolo politického aktivizmu, pričom som chcela, aby to, čo robím, malo aj spoločenský dosah. Počas štúdia sa stala práca pre európske inštitúcie mojím vysnívaným džobom. Lákalo ma zažiť zblízka procesy, pri ktorých vznikajú európske politiky.

Bolo ťažké sa tam dostať? Nejde o džoby pre vyvolených?

Verejnosť si to asi myslí, lebo sa jej miešajú posty úradníkov a politikov. Je to však inak. Dostať sa tam môže každý šikovný človek, ktorý prejde ťažkými pohovormi. Áno, stať sa euroúradníkom je náročné, výberový proces je dlhý a komplikovaný, pričom každý súťaží s desiatkami tisícov iných uchádzačov, ktorí sa hlásia z celej Európy.

Ako vyzerajú pohovory?

Ide o viackolové konanie, v rámci ktorého sa postupne testuje logické myslenie, abstraktné myslenie, zručnosti, práca v tíme, kritické myslenie, to, ako človek rozumie číslam, ako vie prezentovať veci. Kto tým všetkým prejde, dostane sa na takzvaný rezervný zoznam, kde čaká na voľnú pracovnú pozíciu.

Mnohí aj prejdú prvotnými testami, ale nedostanú sa nad čiaru, lebo existuje priveľa záujemcov na málo miest. Uspeje len promile najlepších. Voľné pozície sú publikované na webe a ľudia z rezervného zoznamu sa na ne môžu hlásiť.

Pošlú životopis a motivačný list, teda ďalšia fáza prebieha ako klasické pracovné pohovory. Keď ich pozvú, opäť prechádzajú množstvom kôl výberového procesu. Na pohovore sa už stretávajú so svojimi budúcimi šéfmi a s ľuďmi z rôznych tímov, ktorí si ich testujú, až nakoniec môže prísť konkrétna ponuka.

Aká dlhá je skúšobná doba?

Deväť mesiacov. Po nej vás opäť hodnotia a rozhodnú sa, či dostanete dlhodobý kontrakt so štatútom euroúradníka. Je to veľmi transparentný, náročný a zároveň stresujúci proces, ktorý môže trvať aj dva či tri roky. Ak to úplne zjednoduším, na to, aby som dostala svoje miesto, som musela poraziť desaťtisíce uchádzačov, ktorí mali záujem o to isté.

Pojem euroúradník je dnes kdekomu na smiech, keďže o práci týchto ľudí kolujú rôzne urbánne legendy spojené s tým, že vymýšľajú nezmysly. Stretávate sa s podobnými reakciami aj vo svojom okolí?

Samozrejme, mnohým nejde do hlavy, prečo som sa „schovala“ do euroinštitúcie. Pýtajú sa, prečo mladosť trávim vo verejnej správe. Mrzí ma to, lebo podľa mňa je kľúčové, aby v takých inštitúciách robili čo najkvalitnejší ľudia. A aby sa to dialo, musia byť tie pozície atraktívne.

Keď sme do EÚ vstupovali, bolo sexi robiť euroúradníka, dnes je to, naopak, na hrane. Musíme vysvetľovať, prečo trebárs radšej nepodnikáme. Od štátu aj EÚ síce očakávame exkluzívne služby na úrovni, ale čudujeme sa, ak majú pre ne pracovať najlepší z najlepších.

Je to dobre platená práca?

Záleží na potrebách konkrétneho človeka. Poznám ľudí, ktorí by to nešli robiť. Mnohí sa mylne domnievajú, že je o nás postarané ako o vysokých politikov, že máme autá a vlastných šoférov. Sú to mýty, hoci na slovenské pomery je ten plat, samozrejme, slušný. Nepríde mi však celkom férové hovoriť o výške platu, ak to nerobia všetky profesie.

Nie všetky sú platené z verejných zdrojov.

Ak od úradníkov očakávame kvalitné verejné služby, že budú excelentne pripravení, pričom musia každý deň mnohí z nich fungovať v štyroch jazykoch s 27 národnosťami, tvoriť politiky v komplexnom svete a hľadať kompromisy v komplikovaných témach, musia byť adekvátne zaplatení.

Mali by sa už skončiť časy, keď úradníkov berieme ako náklad, ako nutné zlo. Naopak, mali by byť vnímaní ako partneri občanov pri vytváraní spokojnej a prosperujúcej spoločnosti.

Od britského referenda v roku 2016 pracujete na brexite. Dolná komora britského parlamentu pred pár dňami nepodržala Theresu May pri hlasovaní o dohode, ktorú za Veľkú Britániu vyrokovala s EÚ. Čo sa udeje 29. marca 2019 a čo to bude znamenať?

V ten deň vyprší dvojročná lehota, v rámci ktorej Veľká Británia musí odísť z EÚ. Z tohto dôvodu s ňou rokujeme o tom, ako ten odchod bude vyzerať. Krok Britov ma inak ľudsky veľmi mrzí, lebo EÚ vnímam ako najlepší integračný projekt na planéte. Žijem v demokracii a rešpektujem názor britskej verejnosti, rozhodne to však pre EÚ bude strata.

V Británii počuť hlasy, že referendum by sa malo opakovať, lebo občania nemali dosť informácií o dôsledkoch brexitu. Iniciátori odchodu z EÚ naozaj nepekne zavádzali verejnosť, je však v poriadku opakovať plebiscit v krajine, ktorá si ctí tradície demokracie?

Už dva roky sa stretávam a debatujem s tamojšími občanmi, zástupcami rôznych skupín a firiem, mám teda solídnu spätnú väzbu. Žiaľ, život je taký, že niekedy máme len jednu šancu a každý je zodpovedný za svoj osud.

Ľudia v referende rozhodli. Pri každom plebiscite sa rozhodujú iba na základe informácií, ktoré práve majú. To, že nie všetci sú schopní z množstva informácií dešifrovať, ktoré sú pravdivé, sa deje. Naozaj sa však nedá nič robiť, ak v krajine funguje propaganda a riadená dezinformačná kampaň – nie sú zodpovedné zložky štátu, aby tomu čelili a bránili? Mnohí Briti sa dnes cítia ako obete komunikačnej kampane. Verím, že sa z toho aspoň všetci poučíme. To, čo sa stalo, je svojím spôsobom tragédia pre demokraciu.

Prečo? Ľudia sa slobodne rozhodli. Ak to dnes ľutujú, je to tiež v poriadku.

Práve preto, že mnohí sa cítia podvedení, lebo ich v kampani naozaj oklamali. Vôbec netušili, čo ich čaká a ako to skomplikuje životy im aj ich deťom. Celkovo je to výzva aj pre všetkých nás, občanov, ako o EÚ komunikovať vo svojom okolí.

Z akého dôvodu je brexit taká komplikovaná transakcia? Laik si povie – no bože, majú vlastnú menu, chcú isť preč, nech si idú, ostane nás dosť.

V Británii dnes študujú, pracujú a pôsobia desaťtisíce Slovákov, existujú zmiešané manželstvá, mnohí ľudia tam nadobudli vzdelanie, mnohé slovenské firmy tam dodávajú tovary a služby, smeruje tam šesť percent nášho exportu. To všetko môže brexit skomplikovať, lebo tieto väzby sa neskončia len tak.

Niektorí si naivne myslia, že brexit je vlastne len opakom rozširovania EÚ, a teda môžeme pri rokovaniach použiť rovnaké techniky. Žiaľ, nie je to pravda. My v Európskej komisii sme zodpovední za to, aby následky brexitu na občanov, rodiny a firmy v ostatných krajinách EÚ boli čo najmenšie. A ak to chceme, musíme sa s Britániou dohodnúť na spolupráci.

Ak by sa to nepodarilo, prejaví sa to aj v takých oblastiach, ako trebárs dovoz liekov z Británie. Predstavte si, že Slováci by zrazu nemohli len tak študovať na britských školách, že by sme mali problém vyvážať tam autá, ktoré sa u nás vyrobili. Musíme preto nastaviť také pravidlá, aby ten proces mal pre nás minimálne náklady.

Čo vlastne labouristom prekážalo na dohode, ktorú vyrokovala Theresa May?

Najintenzívnejším problémom vyzerá byť írska otázka, teda ako zabezpečiť odchod Británie tak, aby nevznikla hranica medzi Severným Írskom a Írskom. Zákulisné boje v britskej politike však naozaj hodnotiť nechcem.

V čom spočíva vaša úloha v brexite?

Európska komisia sa delí na generálne riaditeľstvá, podobne ako sa slovenská vláda delí na ministerstvá. Ja som na riaditeľstve, ktoré sa venuje vnútornému trhu, podnikaniu a priemyslu. Staráme sa teda o srdce EÚ, postavené na voľnom pohybe tovarov a služieb.

Pripravujeme legislatívu, aby sa odstraňovali bariéry pre obchodovanie, a na druhej strane, aby sa zaistila bezpečnosť tovarov pre spotrebiteľov. V praxi to znamená prípravu opatrení od verejného obstarávania až po vesmírny program.

Ja konkrétne som zodpovedná za koordináciu príprav, ktorých cieľom je minimalizovať vplyv brexitu na vnútorný trh. Riešime, ako budú posudzované produkty, ktoré sa z Británie dovezú na trhy EÚ, ako sa bude posudzovať ich súlad s našimi štandardami bezpečnosti, ktoré musí rešpektovať každý dodávateľ.

Nie je to zbytočné? Británia desaťročia dodávala svoje tovary do EÚ, prečo by sme sa mali ľakať toho, že zrazu sa tamojšie firmy vykašlú na štandardy? Nie sú predsa hlúpe, vedia, čo trhy EÚ vyžadujú.

Nie, lebo vnútorný trh EÚ je postavený na princípe vzájomného uznávania si výrobných štandardov a procesov kontroly kvality tovarov. Stojí to na úzkej spolupráci našich inštitúcií, jednotnom legislatívnom rámci, mechanizmoch, ktorými sa vymáha dodržiavanie pravidiel, ale aj na princípe dôvery a dialógu.

Ak sem chcete z Británie doviezť liek, auto či vysávač, má to svoje pravidlá, pričom pre každý sektor si členské krajiny EÚ dohodli spôsob vzájomného uznávania potrebných dokladov o zhode s pravidlami naprieč EÚ. Inými slovami, dnes viete tovar doviezť oveľa ľahšie aj vďaka jasne nastaveným pravidlám EÚ o vzájomnom uznávaní si rôznych dokladov či procedúr na kontrolu kvality výrobného procesu.

Keď Británia odíde z EÚ, britské autority nám síce môžu tvrdiť, že ich legislatíva a štandardy ostanú na úrovni EÚ, ale tým, že táto krajina odíde zo systému inštitucionálnej spolupráce, EÚ nemá garanciu, že všetky britské produkty budú aj naďalej v súlade s našimi pravidlami.

Jednoducho sa musíme pripraviť na to, že dokumenty, o ktoré sa Briti opierali pri vývoze tovarov do iných členských štátov, už po brexite nemusia byť platné. Je možné, že si budú musieť od orgánov EÚ vybaviť ich ekvivalenty. Aj na tento účel malo slúžiť prechodné obdobie, špecifikované práve v dohode, ktorú vyrokovali vyjednávači Británie a EÚ. A tie ekvivalenty môžu byť, logicky, nevyhnutné aj pre našich dovozcov britských tovarov.

Práve to je dôvod, pre ktorý sa všetci boja tvrdého brexitu – veľa firiem neinvestovalo do pripravenosti na tieto zmeny, lebo to vnímali ako zbytočné náklady. Vo výsledku to môže znamenať zastavenie obrovského množstva kamiónov na Lamanšskom prielive, ktorý je hranicou s EÚ. Stačí, ak nebudú mať potrebné doklady, alebo ak sa colné úrady nestihnú pripraviť na nápor, ktorý vznikne z povinnosti vykonávať nové kontroly.

To je predsa len byrokratická prekážka. Británia je v EÚ desaťročia. Nie je naivné myslieť si, že tamojšie firmy sa zrazu vykašlú na štandardy? Prečo by sa vôbec mali pokúšať dodávať na trhy EÚ veci, ktoré nespĺňajú podmienky? Británia predsa nie je rozvojová krajina v Afrike.

Netušíme predsa, čo sa stane o šesť mesiacov, o šesť či šestnásť rokov. Sme zodpovední za to, aby sme garantovali, že všetko, čo príde na trh EÚ, je v súlade s našou legislatívou a bezpečné pre spotrebiteľov.

Je nemysliteľné, aby sme občanom teraz komunikovali, že sa nemajú báť, lebo Británia bola v EÚ, preto jej dôverujeme aj naďalej. Legislatíva sa v čase mení tak, ako vznikajú nové technológie, materiály či bezpečnostné riziká. Nie je dôvod predpokladať, že Británia si doterajšiu legislatívu udrží a bude ju rešpektovať. Aj keby to tak bolo, po ich odchode z EÚ nemáme žiadny nástroj na to, aby sme si to preverili.

Máme veriť niekoho tovarom len na základe dobrých vzťahov? S tým sú spojené také obrovské bezpečnostné riziká, že si to neviem predstaviť. Briti hlasovali o odchode z nášho spoločného trhu a pritom si stanovili jasnú podmienku, že nechcú podliehať ani Európskemu súdnemu dvoru. Ten je zodpovedný práve za kontrolu dodržiavania európskej legislatívy v jednotlivých členských štátoch. Je preto neprípustné, aby nejaká krajina čerpala výhody bezbariérového obchodovania na vnútornom trhu EÚ, ak nie je súčasťou systému, v rámci ktorého máme dosah na jej legislatívu a výrobné štandardy.

Briti nie sú hlúpi, aby nevedeli, že ak znížia terajšie štandardy, pôjdu proti sebe. Je v ich záujme, aby svoje tovary a služby naďalej dokázali umiestňovať na trhy EÚ. Prečo by znížením bezpečnosti výrobkov konali proti vlastnému vývozu? Smerujem k tomu, či si z krajiny, ktorá 47 rokov spoľahlivo fungovala v EÚ, nerobíme slameného panáka.

Určite nie. Tamojšie firmy budú mať možnosť naďalej dovážať na trhy EÚ, akurát to v prípade tvrdého brexitu budú musieť robiť v režime, v akom fungujú firmy z tretích krajín. Budú musieť dokázať, že všetko, čo k nám dovážajú, je v súlade s európskou legislatívou.

Doteraz to bolo postavené na princípe vzájomného vymáhania spoločne prijatých pravidiel fungovania EÚ, teda vzájomnej kontroly. Odteraz budú musieť súlad s našimi pravidlami dokazovať iným spôsobom. Asi sa zhodneme, že posledné, čo by sme si priali, je, aby sem dovážali  produkty, ktorých bezpečnosť nevieme garantovať.

Na blogu ste napísali, že ak Británia odíde z EÚ bez dohody a občania sa nepripravia na tento scenár, mnohým hrozí ľadová sprcha komplikácií v každodennom živote aj biznise. Poďme teda konkrétne. Čo to bude znamenať pre slovenského občana?

Dosah na občana závisí od rôznych faktorov, teda od toho, kde pracuje, alebo či jeho rodina má nejaké vzťahy s Britániou. Ak ide o občana, ktorý tam študuje, dnes nemôže vedieť, aké budú jeho práva a aké bude jeho postavenie v danej škole a voči britským úradom.

Tamojšia vláda síce deklaruje nejaké garancie, ale tie sa môžu zmeniť. Výsledkom je množstvo zmätených študentov, ktorí netušia, čo ich čaká a za akých podmienok budú môcť doštudovať.

Čo presne im hrozí?

Záleží na legislatíve, ktorú Británia prijme po odchode. Na to však EÚ nemá žiadny dosah. Rizikom je, že študenti budú mať vyššie náklady na štúdium, lebo terajšie cenníky sú robené tak, že iné ceny majú obyvatelia EÚ a iné obyvatelia z tretích krajín. Štúdium pre Slovákov v Británii teda môže prudko zdražieť.

Ďalší problém môže súvisieť s uplatňovaním diplomov z britských škôl v krajinách EÚ. Jedným z výdobytkov vnútorného trhu je, že ak ste vyštudovali v jednej krajine EÚ, diplom ste si mohli nechať uznať, a tiež praktizovať svoju profesiu, v inej krajine EÚ. Ide najmä o regulované profesie ako lekári, právnici a inžinieri. Dnes funguje jednoduché uznávanie diplomov naprieč EÚ. Britský diplom pre Slováka v budúcnosti nemusí byť tak ľahko uznateľný, rovnako ako je to v prípade diplomov z mnohých iných krajín vo svete.

Čiže niekto vyštuduje právo v Londýne a nemusí mu byť u nás uznané, hoci niekomu, kto si ho urobí v Sládkovičove, prípadne na UMB v Banskej Bystrici, ho doma automaticky uznáme?

Presne tak. Bude to závisieť výhradne od bilaterálnych vzťahov Slovenska s Britániou. Pôjde o podobnú situáciu, ako keď dnes niekto vyštuduje právo v USA alebo medicínu v Japonsku. Hoci asi študoval kvalitnejšiu školu ako na Slovensku, nemôže si nárokovať automatické uznanie diplomu aj doma, ale čaká ho zdĺhavý proces uznávania dokladov cez ministerstvo školstva.

V praxi to bude znamenať, že Slováci, ktorí dnes študujú rôzne odbory v Británii, pričom sa plánujú vrátiť domov, sú dnes v neistote, v akom režime budú posudzované ich diplomy.

Uznávam, že to môže byť problém, kým máme ministerku školstva Martinu Lubyovú, ktorá obhajuje zlodeja a plagiátora Andreja Danka. Pri tejto mentalite je naozaj riziko, že titul z práva v Londýne bude podozrivejší ako titul doktora práv z UMB v Banskej Bystrici.

Áno, a práve preto je to jedna z vecí, ktorej sa venujeme. Poctivo porovnávame, ako jednotlivé krajiny pristupujú k uznávaniu titulov. Niektoré sú prísnejšie, iné laxnejšie. K vášmu príkladu by som viac radšej nehovorila.

Mnohí Slováci cestujú do Británie na otočku, či už na dovolenky, prípadne pracovné stretnutia. Bude brexit znamenať zmenu aj pre nich?

V tejto chvíli to nevieme, bude to závisieť od vzájomnej dohody EÚ a Británie o ich budúcom vzťahu. Ak však majú byť práva našich občanov postavené len na niečom, čo sa neopiera o podpísanú dohodu, logicky nemajú žiadnu istotu garancie dnešného stavu.

Napríklad dnes vám stačí na cestu do Británie občiansky preukaz. Po brexite na to bude potrebný pas, pričom Británia si stanoví vlastné podmienky na jeho platnosť. Rovnako sa zmeny môžu týkať pohybu zvierat z EÚ do Británie.

A pokojne sa môže stať, že do Británie nepreveziete ani horalku podobne, ako je dovoz potravín komplikovaný trebárs do Austrálie. A môžu prísť aj limity na počet jogurtov, klobás či iných potravín vo vašej batožine. Hovorí sa tomu sanitárne opatrenia, ktoré sú prísnejšie pri obchodovaní s krajinami mimo EÚ než pravidlá, na ktoré ste zvyknutí pri cestovaní vnútri EÚ.

Napísali ste, že britské firmy už dnes z opatrnosti pred dôsledkami brexitu znižujú rozsah svojich investícií, tvorbu nových pracovných miest a zvažujú presun časti svojich aktivít na európsky kontinent. To všetko bude mať vplyv na plynulosť obchodnej spolupráce v EÚ aj na náš rast na Slovensku. Keďže 85 percent nášho exportu smeruje do EÚ, všetky tieto efekty ovplyvnia aj našu prosperitu.

Áno, máme indície, že neistota v postbrexitovom nastavení vzťahov medzi EÚ a Britániou ovplyvňuje, ako sa firmy púšťajú do nových investičných rozhodnutí. V Británii sa znižuje dopyt po istých typoch profesií.

Keď sa zhovárame s tamojšími firmami, potvrdzujú nám, že majú obavy investovať a najímať ďalších profesionálov. Samozrejme, na to, čo sa deje v reálnej ekonomike, by sme potrebovali presnejšie dáta, lebo štatistické údaje sú v čase vždy oneskorené. Trendy však vyzerajú byť jasné.

Tvrdíte, že slovenskej firme, ktorá dováža do Británie, prípadne z nej vyváža, sa zo dňa na deň môže stať, že tovary nedoručí, alebo jej neprídu, lebo sa začnú buď preclievať, alebo podliehať iným pravidlám, ktoré budú znamenať dodatočné náklady. Dôsledky podľa vás môžu byť rôzne – od poklesu objednávok cez drahšie tovary, pokles objemov obchodov a ziskov až po škrtanie pracovných miest.

Samozrejme, že sa to môže stať. Ak bola nejaká firma zvyknutá, že dovážala nejaký tovar, sprevádzaný certifikátom o zhode, vystaveným britskými úradmi, po tvrdom brexite sa jej to už nemusí podariť. Práve preto, že ten certifikát už nebude platný.

Nebolo by logické, aby sa firmy dohodli a štáty to uznali, že ak si budú dodávať rovnaké tovary ako doteraz, netreba žiadny certifikát navyše? Prečo by slovenská firma po rokoch skúseností s britskou firmou mala mať problém odoberať veci, ktoré sú dávno overené? Prečo na to nemôže byť výnimka?

Záleží na produkte, o ktorom sa rozprávame. Rôzne produkty podliehajú rôznej legislatíve. Ak sa bavíme o medicínskych produktoch, teda liekoch, rozhodne to nemôže závisieť  od vzájomnej dôvery dodávateľa a odberateľa. To isto uznáte.

Rozumiem, ale prečo si máme myslieť, že ak britská firma dodávala slovenskej povedzme nárazník na auto, zrazu ho dodá nekvalitnejší a nebezpečnejší? Tobôž, ak ho dodáva už roky? Smerujem k tomu, či euroúradníci neriešia aj zbytočné drobnosti, čoho dôsledkom bude nekonečné množstvo nových papierovačiek.

To už sú otázky skôr na sektorových expertov, ktorí by vám vedeli odpovedať na základe poznania jednotlivých komponentov do áut. Niektoré z nich sú trebárs odliatkami rôznych chemikálií, ktoré podliehajú veľmi prísnej legislatíve, pričom každá chemikália aj firma, ktorá s ňou vstúpi na trh EÚ, musí prejsť prísnou kontrolou a evidenciou.

Naozaj to nemôže fungovať tak, že prísne kontroly nahradí iba dôvera medzi odberateľom a dodávateľom. Colné sklady máme plné aj preto, že musíme kontrolovať, o aké veci z tretích krajín ide.

Skúste zhrnúť najväčšie riziká tvrdého brexitu pre Slovensko.

Hlavný problém je, že ľudia u nás nevedia, čo im hrozí. Ak si porovnáte mieru informovania občanov v členských krajinách EÚ o brexite, vidíte, že je rôzna. Na Slovensku sa kritizuje, že je nízka.

Myslím si, že mnohé firmy riziko brexitu podceňujú a neinvestujú do toho, aby ho minimalizovali, a to napriek tomu, že jednotlivé obchodné komory či rôzne priemyselné združenia sa snažia pomôcť a varovať firmy pred rizikami, prípadne im pomôcť zorientovať sa.

Podľa mňa sa na Slovensku celkovo podcenila pripravenosť na tvrdý brexit, hoci prvé dokumenty a analýzy sme v Európskej komisii začali vydávať už minulú jar. Som na pochybách, či sa na Slovensku urobilo dosť pre to, aby občania aj firmy vedeli, čo sa bude diať na konci marca.

Český prezident Miloš Zeman si myslí, že tvrdý brexit nehrozí, že bez dohody sa to celé o nejaké mesiace odloží a koniec marca nebude rozhodujúcim dátumom. Čo si myslíte vy?

Z mojej strany by to bola len špekulácia.

Bol by to dobré v záujme dosiahnutia novej dohody medzi EÚ a Britániou, teda aby sa neudial tvrdý brexit?

Ak poznáte postoj Európskej komisie, tak viete, že doteraz vyrokovaná dohoda je jediná možná. Na inej sa negociátori EÚ a Británie nedohodli. Británia si teraz musí vybrať – či chce takúto dohodu, alebo žiadnu. Za červenú čiaru však zrejme nepôjde ani jedna strana.

Theresa May si vyžiera dôsledky naivity svojho predchodcu Davida Camerona, ktorý referendum sľúbil už v roku 2013 vo viere, že nebude úspešné. Deň po ňom sa vzdal funkcie.  

Je to jedno z ponaučení pre všetky členské krajiny. Konkrétny politik doviedol svoju krajinu do konkrétneho stavu, pričom dnes nik nevie, kde sa on sám nachádza a čo robí. Množstvo generácií po ňom však bude niesť vážne dôsledky jeho rozhodnutia.

Rozhodnutia občanov Británie, nie Camerona.

Aj tak je to smutné. Z hľadiska individuálneho ľudského príbehu si neviem predstaviť človeka, ktorý by dnes chcel byť v pozícii Theresy Mayovej. Všetci jej oponenti majú silné reči, ale som si istá, že jej nezávidia a nemenili by s ňou.

V slovenskom kontexte je najdôležitejšie dlhodobé ponaučenie – ako má vyzerať kvalita diskusie o EÚ, keďže v Británii nejako prebehla a mnohí jej občania dnes ľutujú svoje rozhodnutie. Či chceme o Európe komunikovať viac, prípadne inak, či o nej chceme podrobnejšie vzdelávať, či sme ochotní pristúpiť na to, aby diskusia zodpovedala faktom, a nie demagógii.

Je to mimoriadne dôležité, ale rozhodujú samotní občania. Nie je to o tom, že my sme Slováci a Brusel je ďaleko, ale o tom, že Brusel sú aj Slováci a že európske inštitúcie sú aj naše.

Obsah týchto webových stránok neodráža oficiálne stanovisko Európskej únie. Zodpovednosť za informácie a názory vyjadrené v nich spočíva výlučne na Lucii Kleštincovej.

Komentáre

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Súvisiace články

Zapojte sa

Ak zdieľate moju filozofiu spoločného budovania EÚ, ktorá funguje pre všetkých, podporte ma v úsilí obohatiť o tieto myšlienky aj európsku diskusiu na Slovensku.

V posledných rokoch som sa aktívne zapájala do rôznych aktivít s cieľom obnoviť spojenie medzi Slovenskom a Európou. Teraz je čas pridať. Chcem byť hlasom Sloveniek a Slovákov v Európe. Preto som sa rozhodla kandidovať do Európskych volieb.  Budem vďačná za Vašu pomoc a podporu pri príprave volebnej kampane.

1

Zdieľajte, lajkujte, komentujte tieto myšlienky na sociálnych sieťach spolu s priateľmi, ktorým záleží na progresívnej budúcnosti Slovenska.

2

Zapíšte sa na odber noviniek na tejto stránke, aby sme mohli pokračovať v tejto konverzácii. Môžete sa tešiť na inšpiratívny obsah, žiaden spam.

3

Pridajte sa do tímu dobrovoľníkov, s ktorými spoločne pracujeme na napĺňaní  vízie prosperujúcej Európy.


Som vďačná za akúkoľvek formu podpory a teším sa, že zostaneme v kontakte.

Teším sa na vaše otázky a komentáre.

Ďakujem, ozvem sa už čoskoro.

Skvelé, zavrieť formulár.
Máte otázku?